Aktuálna cena ruténia dnes s grafom

Fyzické ruténium nesie základnú sadzbu 23 % podľa § 27 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.: „Základná sadzba dane na tovary a služby je 23 % zo základu dane." Platí od 1. januára 2025 (čl. VII zákona č. 278/2024 Z. z.). Znížené sadzby 19 % a 5 % podľa § 27 ods. 2 a 3 sa riadia prílohami č. 7 a 7a a v tých prílohách nestojí žiadny drahý kov. Dve čísla, ktoré sa v slovenskom texte už nemajú objaviť: 20 % a 10 % — stará základná a stará znížená sadzba, zrušené od 1. januára 2025 a stále obiehajúce po väčšine príručiek na internete.

Prečo ruténium na oslobodenie nárok nemá, je pre tento kov jadrom celej daňovej otázky. Oslobodenie stojí v § 67 zákona č. 222/2004 Z. z., ktorého ods. 1 vymedzuje investičné zlato ako „zlato vo forme prútu alebo tehly … ktoré má rýdzosť 995 tisícin a viac" a ako „zlaté mince" s uvedenými znakmi. Slovo, na ktorom tá norma stojí, je zlato — žiadny číselný kód nomenklatúry, žiadny odkaz na skupinu kovov. Definícia je uzavretá, takže ruténium nesie 23 % z plnej ceny, aj pri dovoze z tretej krajiny. Nie je to slovenská zvláštnosť: články 344 až 346 smernice 2006/112/ES poznajú osobitnú úpravu takisto len pre zlato.

Zákon o dani z príjmov (zákon č. 595/2003 Z. z.) rieši predaj hnuteľnej veci v dvoch krokoch. § 8 ods. 1 písm. c) zakladá druh príjmu: medzi ostatné príjmy patria „príjmy z predaja hnuteľných vecí". A § 9 ods. 1 písm. c) ich hneď oslobodzuje: „Od dane je oslobodený príjem … z predaja hnuteľnej veci okrem príjmov z predaja hnuteľnej veci, ktorá bola zahrnutá do obchodného majetku, a to do piatich rokov od jej vyradenia z obchodného majetku; za hnuteľnú vec sa na účely tohto zákona nepovažuje cenný papier."

Pre ruténium je rozhodujúce to, čo v tej norme nestojí. Výraz hnuteľná vec nemenuje žiadny kov ani číselný kód; jedinou výnimkou, ktorú norma pozná, je cenný papier. V celom slovenskom zákone o dani z príjmov nikde neexistuje definícia drahého kovu. Ruténiová hubka a zlatá tehlička sa teda posudzujú totožne — a to je presne opak toho, čo platí pri DPH, kde oslobodenie na slove „zlato" stojí a ruténium zostáva vonku. Dva zákony, dve logiky, a len jeden z nich sa o kovy vôbec opiera.

Praktické dôsledky sú tri: žiadna lehota držby, žiadna suma oslobodenia ani hranica, pri ktorej by sa začalo daniť, a žiadna povinnosť podať daňové priznanie z tohto titulu — oslobodené príjmy sa doň neuvádzajú. Majetková daň na drahý kov na Slovensku neexistuje.

Odkiaľ sa vzala legenda o päťročnej lehote

Tvrdenie, že pri drahých kovoch platí na Slovensku päťročná lehota držby, sa opakuje v nespočetných textoch — a je nesprávne. Päť rokov v § 9 ods. 1 písm. c) sa vzťahuje výlučne na veci, ktoré niekedy boli obchodným majetkom, a plynie od ich vyradenia z obchodného majetku, nie od kúpy. Kto kúpil ako súkromná osoba a predáva ako súkromná osoba, sa tej lehoty nikdy nedotkne. Druhým zdrojom tej istej legendy je jednoročná lehota z § 9 ods. 1 písm. k), ktorá však patrí cenným papierom prijatým na obchodovanie na regulovanom trhu, nie tehličke; a suma 500 eur z § 9 ods. 1 písm. i) platí len pre príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. d) až f), teda nie pre písm. c). Ak kov obchodným majetkom naozaj bol a predá sa v päťročnej lehote, zdaní sa podľa stupnice, ktorá sa od 1. januára 2026 rozšírila z dvoch na štyri pásma (§ 15): 19 %, 25 %, 30 % a 35 %.

Reťazec noriem je krátky a celý stojí v zákone č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení: § 10b ods. 1 písm. d) robí zárobkovou činnosťou aj „dosahovanie príjmu z ostatných príjmov podľa osobitného predpisu", teda príjmov podľa § 8 zákona o dani z príjmov; § 13 ods. 7 určuje, že vymeriavací základ je „vo výške základu dane" z takého príjmu; a § 12 ods. 1 písm. b) v spojení s prechodným § 38ezk dáva sadzbu 16 % od 1. januára 2026 do 31. decembra 2027 (8 % pre osoby so zdravotným postihnutím). Záver z toho reťazca: oslobodený príjem nevytvára základ dane, a bez základu dane niet podľa § 13 ods. 7 ani vymeriavacieho základu, teda ani odvodu. Je to vyvodenie z noriem, nie vyjadrenie poisťovne — žiadnu necitujeme.

Kde tých 16 % skutočne zaťaží, je najväčší kontrast celej slovenskej daňovej kapitoly: fyzický kov je hnuteľná vec a je oslobodený, kým podielový list, certifikát alebo akcia bane sú cenný papier, ktorý § 9 ods. 1 písm. c) z pojmu hnuteľnej veci výslovne vyníma — tie padajú pod § 8 ods. 1 písm. e), zdaňujú sa podľa stupnice a navyše k nim pribudne 16 % odvodu. Fyzicky nula, papierovo až 35 % plus 16 %.

Maržový režim podľa § 66 zákona č. 222/2004 Z. z., pri ktorom obchodník odvádza DPH len zo svojej marže, je pre drahé kovy zákonom vylúčený: § 66 ods. 1 písm. c) definuje použitý tovar ako hnuteľný hmotný majetok vhodný na ďalšie použitie, „iný ako umelecké diela, zberateľské predmety, starožitnosti, drahé kovy a drahé kamene". Výluka je však postavená rodovým pojmom „drahé kovy", a zákon o DPH ten pojem nedefinuje. Jedinou zákonnou definíciou v slovenskom práve je § 2 zákona č. 94/2013 Z. z. o puncovníctve a skúšaní drahých kovov, v znení od 1. júla 2024: „Drahým kovom sa rozumie zlato, striebro, platina, paládium, irídium, ródium, ruténium a osmium." Toto je jediné miesto v celom slovenskom práve, kde ruténium stojí menované po mene.

Že ten istý zákon ruténium menuje, pritom neznamená, že ho aj kontroluje. Puncovej kontrole podliehajú podľa § 2 ods. 3 výrobky zo zlatých, strieborných alebo platinových zliatin, zubné zliatiny, polotovary, zlomky a mince vydávané Národnou bankou Slovenska, a zákonné rýdzosti určuje § 4 iba pre zlato, striebro a platinu. Ruténiová tehlička teda nenesie slovenskú puncovú značku — čo je iné tvrdenie než „je od puncovania oslobodená". Čo existuje, je § 29 ods. 1: Puncový úrad SR na požiadanie zistí obsah drahého kovu v predmetoch, ktoré kontrole nepodliehajú, a vydá osvedčenie o skúške rýdzosti.

Mimo dane platia dve hranice, ktoré sa ruténia dotýkajú ako každého iného kovu. Platba v hotovosti je podľa § 4 zákona č. 394/2012 Z. z. zakázaná nad 5 000 eur, medzi fyzickými osobami nepodnikateľmi nad 15 000 eur, a sankcia zasahuje obe strany. A od hodnoty obchodu 10 000 eur musí obchodník s drahými kovmi zákazníka identifikovať podľa § 5 ods. 1 písm. m) zákona č. 297/2008 Z. z. — tá hranica sa viaže na hodnotu obchodu, nie na platbu v hotovosti, takže ju prevod ani karta neobchádzajú. Daň z dedičstva ani z darovania Slovensko nemá od 1. januára 2004.

Výhrada na záver: v žiadnej z 27 krajín tohto portálu neexistuje rozhodnutie ani záväzné stanovisko, ktoré by ruténium riešilo po mene. Pri dani z príjmov to na Slovensku na výsledku nič nemení, lebo norma nemenuje žiadny kov; pri pojme „drahé kovy" v zákone o DPH to znamená, že stojíme na čítaní, nie na rozhodnutí. Tento výklad nie je daňové poradenstvo — pri pochybnostiach sa obráťte na Finančnú správu Slovenskej republiky alebo na daňového poradcu.