Aktuálna cena ródia dnes s grafom

Najznámejšou kotáciou ródia na svete je Johnson Matthey Base Price. Johnson Matthey ju definuje ako „ceny, ktoré spoločnosť ponúka svojim zákazníkom za veľkoobchodné množstvá kovov platinovej skupiny, stanovené jej obchodnými pultmi v Spojených štátoch, Hongkongu a Spojenom kráľovstve", a presne určuje aj výrobok: kov vo forme hubky (sponge) s čistotou najmenej 99,9 % pri ródiu (99,95 % pri platine a paládiu).

Umicore je k postaveniu svojich troch denných kotácií rovnako otvorená: „Prices shown on our websites thus are of pure statistical nature and must be looked at as indications only." Heraeus Precious Metals zverejňuje tabuľku so stĺpcami Bid <1 kg, Bid, Offer Unfabricated a Offer Fabricated pre zlato, striebro, platinu, paládium, ródium, irídium a ruténium — vypĺňa ju však len v čase, keď je jej nemecký obchodný pult otvorený.

Jeden krok k štandardizácii sa predsa len urobil. V januári 2023 zaviedol London Platinum and Palladium Market systém akreditácie ródiovej hubky, v ktorom sa akreditované rafinérie podrobujú pravidelným kontrolám vzoriek podľa noriem LPPM. Ródium má teda dodávkový štandard — referenčnú cenu stále nemá. Ten rozdiel je dôležitý: kupujúci si dnes môže overiť, čo dostáva, ale ešte nie, koľko to objektívne stojí.

V trojcestnom katalyzátore vykonáva ródium úlohu, ktorú ostatné kovy platinovej skupiny zvládajú horšie: redukuje oxidy dusíka na molekulárny dusík, zatiaľ čo platina a paládium oxidujú oxid uhoľnatý a uhľovodíky. Pre tento redukčný krok neexistuje rovnocenný náhradný kov, a to je dôvod, prečo priemysel počas cenových výkyvov historicky znižoval obsah ródia, namiesto toho, aby kov vymenil.

Riziko substitúcie, ktoré naozaj existuje, je dlhodobé a prichádza od pohonu, nie od iného kovu. IPA ho menuje výslovne: dlhodobé riziko spočíva v prechode od spaľovacieho motora k batériovo-elektrickým pohonom. Batériové elektrické vozidlo nemá žiadny trojcestný katalyzátor. Expozícia je geograficky koncentrovaná: v Európe skončí 93 % spracovaného ródia v autokatalyzátoroch, prevažne pre benzínové osobné automobily, a Európa predstavuje približne 15 % svetového dopytu po ródiu.

Pre slovenského čitateľa je to zároveň najpriamejšie spojenie tohto kovu s domácim hospodárskym prostredím, a práve tu treba byť presný v tom, čo je doložené a čo nie. Doložené je európske číslo IPA, teda tých 93 % a tých 15 %; Slovensko do tohto európskeho segmentu patrí ako krajina s automobilovou výrobou a s odvetvím spracovania starých vozidiel. Čo doložené nie je, je akýkoľvek slovenský údaj: pre túto stránku sa nepodarilo overiť ani množstvo ródia zabudovaného do vozidiel vyrobených na Slovensku, ani množstvo ródia získaného zo slovenských vyradených katalyzátorov. Preto tu žiadne takéto číslo nestojí. Medzeru pomenúvame, nevypĺňame ju.

Podiel sa už začal hýbať. Automobilová časť sa od roku 2019 držala okolo 90 % a v roku 2025 klesla na 84 %. Prognóza Johnson Matthey pre rok 2026 hovorí o celkovom dopyte tesne nad jedným miliónom uncí, čo by bolo desaťročné minimum.

• ◆ Siete Pt-Rh na oxidáciu amoniaku na kyselinu dusičnú — surovinu pre hnojivá a výbušniny. Zliatina obsahuje zvyčajne 3 % až 10 % ródia a IPA hodnotí potenciál substitúcie ako nízky: siete Pt-Rh sa stále považujú za optimum.
• ◆ Homogénne ródiové katalyzátory na hydroformyláciu, čiže oxo-syntézu aldehydov, a na karbonyláciu v Monsantovom procese vedúcom ku kyseline octovej.

Zliatiny Pt-Rh tvoria miešadlá, piesty, napájacie systémy a zvlákňovacie dýzy pre sklené vlákno, ktoré sa používajú na výrobu optického a technického skla, skleného vlákna, farmaceutických ampuliek, solárnych modulov a skla pre displeje. Rozhodujúci detail pre investora je, že obsah ródia v týchto zliatinách sa dá nastaviť: pohybuje sa zvyčajne od 5 % do 20 % podľa cenového rozdielu medzi platinou a ródiom. Paládium je len obmedzenou alternatívou, pretože má nižšiu teplotu topenia.

Sklársky priemysel je teda jediným miestom, kde vyššia cena ródia merateľne znižuje jeho spotrebu — a kde nižšia cena ju zvyšuje. Pre rok 2026 očakáva Johnson Matthey stabilné obsahy, vidí však potenciál rastu s inštaláciou nových kapacít pre špeciálne sklené vlákno typu E.

Termočlánky Pt-Rh (typy R, S a B) sú referenciou pre presné meranie vysokých teplôt v ocelárstve, sklárstve a keramike, použiteľné až do približne 1 700 °C. Ródium a povlaky ródium-ruténium sa nanášajú na kontakty a konektory; v niektorých náročných aplikáciách spotrebnej elektroniky sa považujú za lepšie než pozlátené kontakty.

Ródiovanie klenotov — tenká galvanicky nanesená vrstva na bielom zlate a na striebre — je aplikácia, ktorej sa väčšina čitateľov už dotkla. Je dobré byť presný v tom, čo je doložené: ródium sa nanáša galvanicky, nie legovaním, a práve preto neexistuje žiadny ródiový ekvivalent zlata s rýdzosťou 750 tisícin alebo striebra s rýdzosťou 925 tisícin. V štatistikách Johnson Matthey sa toto použitie skrýva v položke „ostatné použitia" (26 000 uncí v roku 2025) a nezverejňuje sa oddelene; IPA ho nezaraďuje medzi hlavné aplikácie. Pre ródiovanie v klenotníctve neexistuje doložený objem a táto stránka žiadny neuvádza.

Jedno číslo, ktoré sa inde často uvádza, tu zámerne chýba: vlastný výskyt ródia v zemskej kôre. IPA udáva približne 1,5 ppb v hornej kontinentálnej kôre pre všetky kovy platinovej skupiny spolu, a široko prebieraná hodnota pre jednotlivý prvok je pri ródiu, ruténiu a irídiu totožná, čo svedčí skôr o výplňovej hodnote než o meraní. Číslo, ktoré sa nedá odlíšiť od čísla dvoch ďalších prvkov, nie je faktom o ródiu.

Ródium sa nikde neťaží ako hlavný produkt. IPA to píše priamo: ródium sa vždy považuje za sprievodný produkt dobývania koša kovov platinovej skupiny, pričom tomuto košu dominuje produkcia platiny a paládia, aj keď hodnotový prínos ródia je zvyčajne výrazne vyšší než jeho hmotnostný podiel. Hmotnostne predstavuje ródium približne 5 % koša, zatiaľ čo platina a paládium spolu tvoria 86 %. Pre predstavu o mierke: proti 21,8 tony primárneho ródia z roku 2025 stojí v tom istom roku a len z banskej produkcie približne 170 ton platiny a 190 ton paládia.

O dostupnosti ródia rozhoduje dobývaný horizont. Bushveldský komplex v Južnej Afrike má dva hlavné horizonty.

• ◆ Merenského horizont — bežné obsahy pri mlyne 4 až 7 g/t v báze 6E (4 až 6 g/t v 4E), s pomerom platiny k paládiu približne 2,0 až 2,5 k jednej. Na ródium relatívne chudobný.
• ◆ Chromitový horizont UG2 — celkovo nižšie obsahy, 2,5 až 4 g/t v 4E, no podstatne vyššie obsahy ródia, ruténia a irídia; tieto tri kovy môžu prekročiť 20 % celkového obsahu kovov platinovej skupiny. UG2 sa považuje za najväčší známy svetový rezervoár týchto kovov a má najvyššiu koncentráciu ródia zo všetkých rúd, ktoré ho obsahujú.

Tu je detail, ktorý takmer nikto nerozpráva: dostupnosť ródia závisí od hĺbky a od horizontu, na ktorom pracujú producenti platiny — od banského plánu napísaného pre ekonomiku platiny, v ktorom je ródium len pasažierom.

A aj keď kapitál zareaguje, čas nenasleduje. IPA uvádza konkrétne lehoty: 8 až 18 mesiacov na opätovné uvedenie existujúcej lokality do prevádzky a pre plytké mechanizované zostupné diela, 3 až 4 roky pre nový plytký mechanizovaný projekt, 6 až 8 rokov pre veľké hlboké šachty — k čomu sa pripája až šesť mesiacov medzi vyťažením rudy a rafinovaným kovom a povoľovacie cykly od ôsmich mesiacov po osem rokov. Cenový signál môže priniesť dodatočnú ponuku v najlepšom prípade po mesiacoch a realisticky po rokoch.

Primárna ponuka roku 2025 sa ustálila na 701 000 unciach, teda 21,8 tony. IPA ju odhaduje na približne 22 ton a poznamenáva, že produkcia „sa v posledných troch rokoch držala okolo 22 ton". Pre investora nie je podstatné presné číslo, ale táto plochosť: medzi rokmi 2023 a 2026 sa na tomto trhu vystriedali tri cenové režimy bez toho, aby sa čokoľvek zmenilo na tom, čo vychádza zo zeme.

Čo produkciu v roku 2025 skutočne brzdilo, bolo počasie a niekoľko uzávierok baní. Extrémne dažde v prvom štvrťroku zastavili na mesiace časť bane Amandelbult spoločnosti Valterra a ťažba aj mletie v projekte „early ounce" bane Bokoni (African Rainbow Minerals) boli približne v polovici roka pozastavené. Na druhej strane bilancie sa rozbehlo nové dobývanie: Platreef spoločnosti Ivanplats dodal prvý koncentrát kovov platinovej skupiny do Northamu v štvrtom štvrťroku 2025, s cieľom prvej fázy približne 100 000 uncí ročne od roku 2026.

Pre samotných producentov bol rok 2025 dobrý nezávisle od ródia: typický juhoafrický kôš 4E (platina, paládium, ródium, zlato) prešiel z približne 24 000 ZAR za uncu v januári 2025 na viac než 40 000 ZAR na konci roka.

Sekundárna ponuka roku 2025 dosiahla 312 000 uncí, teda 9,7 tony, a pochádzala výlučne z použitých autokatalyzátorov. Vztiahnuté na celkovú ponuku 1 013 000 uncí (31,5 tony) to je 30,8 %. Získavanie je efektívne: moderné rafinačné procesy získajú približne 95 % obsahu kovov platinovej skupiny z použitých autokatalyzátorov, ródium nevynímajúc.

Populárnym výkladom takmer vždy chýba jedna výhrada: tieto čísla sa týkajú len recyklácie v otvorenom cykle, teda materiálu, ktorý sa zberá, rafinuje a potom predáva na voľnom trhu. Podľa prác Johnson Matthey o cirkularite zverejnených v roku 2024 predstavuje recyklácia v zatvorenom cykle približne 75 % celej recyklácie ródia — kov, ktorý zostáva u pôvodného vlastníka a na trh sa nikdy nedostane. Známa formulka „približne tretina ródia pochádza z recyklácie" teda opisuje len tú obchodovanú časť. Skutočne recyklovaný podiel je výrazne vyšší; cenu však tvorí podiel obchodovateľný.

• ◆ Rozpätie medzi nákupom a predajom je hlavným nákladom. Odmerané na 142 kótovacích dňoch od 1. apríla do 23. októbra 2026 sa nákupná cena ródia v rafinérii držala 15,0 % pod jej predajnou cenou. Kúpiť a v ten istý deň predať stojí týchto 15 % — pred daňami. To isté meranie dáva 7,0 % pri platine.
• ◆ Neexistuje žiadna štátna investičná minca. Žiadny z použitých primárnych zdrojov ju neuvádza; obchoduje sa v tehličkách, granulách a hubke. To zatvára aj fakticky, nielen právne, daňovú cestu, ktorá v niektorých krajinách vedie cez použité zberateľské mince (pozri daňovú časť).
• ◆ Rýdzosť a forma rozhodujú pri spätnom predaji. Johnson Matthey kótuje ródium vo veľkoobchode vo forme hubky s čistotou najmenej 99,9 %; akreditácia ródiovej hubky v LPPM zavedená v januári 2023 sa týka rafinérií, nie tehličky určenej do drobného predaja. Kupujúci bude žiadať dokumentáciu rafinérie — a na Slovensku, kde ródiová tehlička nenesie žiadnu úradnú puncovú značku, je to jediné, čo má v ruke.
• ◆ Predať znamená nájsť toho jedného kupca. Žiadna burza ponuku nepohltí. Realistickou protistranou je rafinéria alebo špecializovaný obchodník, a to za svoju nákupnú cenu dňa.
• ◆ Najbližší cenotvorca sedí za hranicou. Zo zdrojov použitých pre túto stránku nekótuje ródium žiadny slovenský subjekt: Umicore sídli v Belgicku, Heraeus v Nemecku, Johnson Matthey má obchodné pulty v Spojených štátoch, Hongkongu a Spojenom kráľovstve. Pre slovenského kupujúceho to znamená cudziu menu u jedného zdroja, eurá u druhého a vždy aj cestu kovu cez hranicu.

Na rozdiel od platiny či paládia má ródium v praxi jediný dobre zdokumentovaný produkt krytý fyzickým kovom: 1nvest Rhodium ETF kótovaný v Johannesburgu. Nasledujúce čísla pochádzajú z jeho prehľadu k 31. decembru 2025.

O tom, čo investor naozaj drží, rozhodujú tri konštrukčné detaily. Kov je oddelený, jednotlivo identifikovaný a alokovaný v bezpečných skladoch a emitent nesmie zavádzať dodatočné riziká — predovšetkým nesmie kov požičiavať. Faktor nároku na kov každý deň klesá, aby zohľadnil správcovský poplatok, takže jeden podiel predstavuje s každým uplynutým dňom o niečo menej kovu. A zverejňovaná výkonnosť je výkonnosť v randoch, kým ródium sa kótuje v amerických dolároch: kto drží podiel, nesie nad cenou kovu dva kurzové vplyvy.

Aj veľkosť tohto trhu si žiada zasadiť do mierky. Johnson Matthey uvádzal zásoby ródia v burzovo obchodovaných fondoch na úrovni približne 22 000 uncí na konci roku 2025, čo je najvyššia úroveň za viac než päť rokov po umiernených nákupoch juhoafrických investorov, poznamenáva však, že tieto fondy „have seen little activity in recent years". Fondy na paládium držali v ten istý deň 1,14 milióna uncí — viac než päťdesiatkrát toľko.

IPA uvádza integrovaných producentov: v Južnej Afrike riadia celý reťazec od bane po kov Valterra Platinum, Sibanye-Stillwater a Impala Platinum, zatiaľ čo Northam posiela koncentrát s vysokým obsahom do Európy na konečnú rafináciu; v Rusku kov spoločnosti Norilsk Nickel rafinuje tretia strana, Krastsvetmet.

Komu by akcie slúžili ako náhrada ródia, musí počítať s dvoma výhradami. Prvá: kurz akcie sleduje ródium len nepriamo, pretože ródium je len jednou súčasťou koša 4E — v roku 2025 profitovali producenti aj z nezvyčajne vysokých cien ruténia a irídia, pričom pevné boli aj chróm a meď. Druhá: riziká, ktoré tieto cenné papiere ovládajú, nemajú s ródiom nič spoločné — dodávky elektriny, cena práce vo veľkých hĺbkach, kurzy mien a povoľovacie cykly od ôsmich mesiacov po osem rokov.

• ◆ Nelikvidita. Žiadna burzová kotácia, žiadny termínový kontrakt, žiadny zabezpečovací nástroj. Priemyselní spotrebitelia si dodávky zaisťujú zmluvou, nie futures — a súkromná osoba nemá ani jedno, ani druhé.
• ◆ Transakčné rozpätie 15,0 %, odmerané na 142 kótovacích dňoch roku 2026, konštantné, a nedá sa vyjednať nižšie.
• ◆ Žiadne oslobodenie od DPH. Európske oslobodenie sa vzťahuje len na investičné zlato; na Slovensku nesie ródium základnú sadzbu 23 % (pozri daňovú časť).
• ◆ Žiadne rozhodnutie, ktoré by menovalo ródium. Ani na Slovensku, ani v žiadnej z ostatných 26 krajín tohto portálu neexistuje rozhodnutie ani záväzné stanovisko, ktoré by ródium, ruténium alebo irídium menovalo výslovne. Pri dani z príjmov to na Slovensku nebolí, pretože norma je metalicky neutrálna; pri výklade pojmu „drahé kovy" v zákone o DPH to znamená, že ide o čítanie, nie o rozhodnutie (pozri daňovú časť).
• ◆ Cena z jediného zdroja. Johnson Matthey sám uvádza, že neadministruje žiadnu referenčnú hodnotu; dvaja obchodníci môžu v ten istý deň kótovať odlišne.
• ◆ Štrukturálny zlom v pohone. Batériové elektrické vozidlá trojcestný katalyzátor nepotrebujú a IPA to uvádza ako dlhodobé riziko substitúcie.
• ◆ Doložené prepady. Mínus 90 % za štyri a pol mesiaca v roku 2008 a mínus 77 % v ročnom priemere medzi rokmi 2021 a 2024.
• ◆ Nie je to krízový kov. Žiadne rezervy centrálnych bánk a burzovo obchodované zásoby približne 22 000 uncí na konci roku 2025. Ródium nemá žiadny dopyt po bezpečnom prístave, o ktorý by sa oprelo.

Fyzické ródium nesie základnú sadzbu DPH 23 %. Normou je § 27 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, ktorý v konsolidovanom znení s účinnosťou od 1. januára 2026 znie: „Základná sadzba dane na tovary a služby je 23 % zo základu dane." Táto sadzba platí od 1. januára 2025 (zmena vykonaná čl. VII zákona č. 278/2024 Z. z.). Znížené sadzby 19 % a 5 % podľa § 27 ods. 2 a 3 sa riadia prílohami č. 7 a 7a — a v tých prílohách nestojí žiadny drahý kov v žiadnej forme.

Dôvod, prečo ródium nemá nárok na oslobodenie, treba vysloviť presne, pretože sa vo verejnom priestore pravidelne podáva naopak. Oslobodenie, ktoré robí investičné zlato nezdaneným, stojí v § 67 zákona č. 222/2004 Z. z., a jeho ods. 1 znie: „Na účely tohto ustanovenia investičným zlatom a) je zlato vo forme prútu alebo tehly, ktorého hmotnosť akceptuje trh drahých kovov a ktoré má rýdzosť 995 tisícin a viac, b) sú zlaté mince, ktoré majú rýdzosť 900 tisícin a viac a boli razené po roku 1800 a sú alebo boli zákonným platidlom v krajine pôvodu a predávajú sa za cenu, ktorá nepresahuje trhovú hodnotu zlata obsiahnutú v minciach viac než o 80 %."

Slovo, na ktorom tá norma stojí, je zlato — žiadny číselný kód kombinovanej nomenklatúry, žiadny odkaz na skupinu kovov. Definícia je uzavretá a oslobodzujúci § 67 ods. 3 sa vzťahuje práve a len na takto definované investičné zlato, pri dodaní, pri nadobudnutí z iného členského štátu aj pri dovoze. Ródium teda nesie 23 % z plnej ceny, a pri dovoze z tretej krajiny 23 % dovoznej DPH. Žiadne územné osobitné sadzby na Slovensku neexistujú a medzi surovým kovom a investičnou tehličkou nie je z pohľadu DPH žiadny rozdiel — 23 % v oboch prípadoch.

Jedna slovenská osobitosť k tomu patrí, aj keď sa ródia netýka: podľa § 67 ods. 2 vydáva zoznam zlatých mincí, ktoré kritériá spĺňajú, Národná banka Slovenska, zverejňuje ho vo Vestníku NBS a každoročne do 1. júla oznamuje Európskej komisii zlaté mince obchodované na Slovensku. Existujú teda dve paralelné cesty uznania — zoznam NBS a každoročný zoznam EÚ v úradnom vestníku. Tento mechanizmus je dobré poznať, no pre ródium nemá použitie: ródiová minca ako zákonné platidlo nie je známa.

Nie je to slovenská zvláštnosť. Európskym základom sú články 344 až 346 smernice 2006/112/ES, ktoré poznajú osobitnú úpravu takisto len pre zlato. Žiadny členský štát preto nemôže poskytnúť širšie oslobodenie, tým menej, že oslobodenia od dane z pridanej hodnoty sa vykladajú úzko.

Slovenský zákon o dani z príjmov (zákon č. 595/2003 Z. z.) rieši predaj hnuteľnej veci v dvoch krokoch, a oba patria do textu.

Prvý krok. § 8 ods. 1 písm. c) zakladá druh príjmu: medzi ostatné príjmy patria „príjmy z predaja hnuteľných vecí". Tehlička, investičná minca, granule ródia — všetko sú to hnuteľné veci, a tento krok sa ich teda dotýka.

Druhý krok. § 9 ods. 1 písm. c) ich hneď aj oslobodzuje, a to v znení: „Od dane je oslobodený príjem … z predaja hnuteľnej veci okrem príjmov z predaja hnuteľnej veci, ktorá bola zahrnutá do obchodného majetku, a to do piatich rokov od jej vyradenia z obchodného majetku; za hnuteľnú vec sa na účely tohto zákona nepovažuje cenný papier."

Z toho vyplývajú závery, ktoré treba napísať celou vetou, pretože každý jeden z nich sa na internete podáva zle. Neexistuje žiadna lehota držby, žiadna čakacia doba, žiadne „po X mesiacoch bez dane". Neexistuje žiadna suma, do ktorej by bol príjem oslobodený, ani hranica, po ktorej prekročení by sa danil — nie sú potrebné, pretože oslobodený je už samotný základný prípad. Neexistuje povinnosť podať daňové priznanie z tohto titulu, lebo oslobodené príjmy sa do daňového priznania neuvádzajú. A neexistuje ani započítanie straty: strata z predaja ródia nie je „neprenosná", ona nie je daňovou skutočnosťou vôbec. Napokon na Slovensku neexistuje žiadna majetková daň na drahý kov — daň z nehnuteľností sa vzťahuje na pozemky a stavby.

A teraz to, čo je pre ródium rozhodujúce: oslobodzujúca aj zaťažujúca norma sú úplne metalicky neutrálne. Výrazy hnuteľná vec a hnuteľné veci nemenujú žiadny kov a žiadny číselný kód nomenklatúry; jedinou výnimkou, ktorú tá norma pozná, je cenný papier. V celom slovenskom zákone o dani z príjmov nikde neexistuje definícia drahého kovu. Ródiová hubka, irídiová tehlička a paládiová tehlička sa teda posudzujú totožne — a totožne so zlatom. Oproti Taliansku alebo Portugalsku, kde sa výklad pojmu „drahé kovy" pre ródium nerozhodol, je slovenská úprava v tomto bode nenáročná práve preto, že sa o kovy vôbec neopiera.

Odkiaľ sa vzala legenda o päťročnej lehote

Tvrdenie, že na Slovensku platí pri drahých kovoch päťročná lehota držby, sa opakuje v nespočetných textoch — a je nesprávne. Päť rokov v § 9 ods. 1 písm. c) sa vzťahuje výlučne na veci, ktoré niekedy boli obchodným majetkom, a plynie od ich vyradenia z obchodného majetku, nie od kúpy. Kto kúpil ako súkromná osoba a predáva ako súkromná osoba, sa tej lehoty nikdy nedotkne. Finančná správa to na svojej informačnej stránke k príjmom z predaja hnuteľnej veci uvádza priamo: príjem z predaja hnuteľnej veci ako ostatný príjem je od dane oslobodený v plnej výške.

Druhým zdrojom tej istej legendy je jednoročná lehota z § 9 ods. 1 písm. k). Tá sa však vzťahuje na cenné papiere prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, nie na tehličku. A rovnako sa na tehličku neprenáša suma 500 eur z § 9 ods. 1 písm. i): tá sa vzťahuje len na príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. d) až f), teda nie na písm. c). Stojí za to si pri tej sume všimnúť jej konštrukciu, pretože rozdiel rozhoduje o tom, čo sa stane pri prekročení: zákon hovorí, že „do základu dane sa zahrnie len rozdiel nad takto ustanovenú sumu" — ide teda o sumu, ktorá sa odpočíta, a daní sa len to nad ňou, nie o hranicu, pri ktorej prekročení by sa zdanil celý príjem. Pri ródiu je to však akademická poznámka: táto suma sa na príjem z predaja hnuteľnej veci nevzťahuje, a nie je ani potrebná.

Čo platí, ak kov bol obchodným majetkom

Toto je jediná výnimka, ktorú slovenský daňový text potrebuje. Kto zaradil kov ako podnikateľ do obchodného majetku — nákup ako daňový výdavok, zahrnutie do účtovníctva alebo do daňovej evidencie podľa § 6 ods. 11 —, spustí vyradením päťročnú lehotu. Ak predá v jej priebehu, príjem je ostatným príjmom podľa § 8 ods. 1 písm. c) a daní sa podľa všeobecnej stupnice, k čomu pribudnú zdravotné odvody. Stupnica sa od 1. januára 2026 rozšírila z dvoch na štyri pásma (§ 15 písm. a) prvý bod) a pre rok 2026 vyzerá takto.

Pre súkromného investora je celá táto tabuľka bezpredmetná. Patrí sem napriek tomu, pretože presne táto výnimka je pôvodom legendy o päťročnej lehote — a kto ju pozná, prestane sa jej báť v nesprávnej situácii.

Toto je v slovenských podmienkach otázka, ktorá sa najčastejšie podáva nesprávne, a preto si zaslúži vlastný oddiel s reťazcom noriem. Právnym základom je zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení.

• ◆ § 10b ods. 1 písm. d) hovorí, že zárobkovou činnosťou je aj „dosahovanie príjmu z ostatných príjmov podľa osobitného predpisu", čiže príjmov podľa § 8 zákona o dani z príjmov.
• ◆ § 13 ods. 7 určuje, že vymeriavací základ je „vo výške základu dane" z takého príjmu.
• ◆ § 12 ods. 1 písm. b) v spojení s prechodným ustanovením § 38ezk určuje sadzbu: 16 % od 1. januára 2026 do 31. decembra 2027 (8 % pre osoby so zdravotným postihnutím). Bez prechodného ustanovenia by to bolo 15 %.

Záver, ktorý z toho reťazca vyplýva, je jednoduchý a treba ho formulovať ako vyvodenie z noriem, nie ako vyjadrenie poisťovne: keďže zákon predaj hnuteľnej veci podľa § 9 ods. 1 písm. c) od dane oslobodzuje, nevzniká žiadny základ dane — a bez základu dane niet podľa § 13 ods. 7 ani vymeriavacieho základu, teda ani odvodu. Táto stránka necituje žiadnu zdravotnú poisťovňu a netvrdí, že by niektorá z nich takéto potvrdenie vydala.

Kde tých 16 % skutočne zaťaží, je dobré vedieť presne: pri bývalom obchodnom majetku v priebehu päťročnej lehoty a pri papierových formách investície. Tu je najväčší kontrast celej slovenskej daňovej kapitoly. Fyzický kov je hnuteľná vec a je oslobodený; burzovo obchodovaný fond, certifikát, podielový list alebo akcia bane sú cenný papier, ktorý § 9 ods. 1 písm. c) výslovne z pojmu hnuteľnej veci vyníma. Padajú pod § 8 ods. 1 písm. e), zdaňujú sa podľa stupnice uvedenej vyššie a navyše k nim pribudne 16 % zdravotného odvodu. Fyzicky nula, papierovo až 35 % plus 16 %. Pri ródiu to má veľmi konkrétny dosah: jediný dobre zdokumentovaný ródiový fond je cenný papier, nie kov.

Odvod sa navyše neplatí priebežne počas roka, ale vyúčtuje ho zdravotná poisťovňa v ročnom zúčtovaní poistného po vyhodnotení daňového priznania. Kto teda v jednom roku predá papierovú pozíciu, počíta s dvoma platbami v dvoch rôznych termínoch.

Maržový režim (osobitná úprava podľa § 66 zákona č. 222/2004 Z. z.), pri ktorom obchodník odvádza DPH len zo svojej marže, je pre drahé kovy zákonom vylúčený. § 66 ods. 1 písm. c) definuje použitý tovar takto: „použitým tovarom sa rozumie hnuteľný hmotný majetok, ktorý je vhodný na ďalšie použitie v nezmenenom stave alebo po oprave, iný ako umelecké diela, zberateľské predmety, starožitnosti, drahé kovy a drahé kamene."

Dve veci na tej norme sú pre Slovensko dôležitejšie než inde. Po prvé, § 66 ods. 1 písm. c) nevyžaduje predchádzajúce použitie, stačí „vhodnosť na ďalšie použitie" — bez výluky drahých kovov by sa teda kvalifikovala aj úplne nová tehlička. Po druhé, § 66 ods. 2 robí maržový režim tam, kde sa uplatní, pre obchodníka povinným, nie dobrovoľným: „Obchodník … je povinný uplatňovať osobitnú úpravu". To je rozdiel proti Nemecku, kde sa diferenčné zdanenie opisuje ako voľba predajcu.

Zaujímavé je však to, ako je tá výluka postavená: nie ako zoznam kovov a nie číselným kódom nomenklatúry, ale rodovým pojmom — „drahé kovy". A zákon o DPH ten pojem nedefinuje. Jedinou zákonnou definíciou v slovenskom práve je § 2 zákona č. 94/2013 Z. z. o puncovníctve a skúšaní drahých kovov, v znení s účinnosťou od 1. júla 2024: „Drahým kovom sa rozumie zlato, striebro, platina, paládium, irídium, ródium, ruténium a osmium."

Jedna cesta zostáva formálne otvorená aj pri drahých kovoch: zberateľské predmety podľa prílohy č. 5, teda kód 9705 00 00 (numizmatická hodnota), môžu byť zdanené maržovo. Či je moderný investičný predmet numizmatický, nie je rozhodnuté a táto stránka to netvrdí v ani jednom smere. Pri ródiu je to navyše dvojnásobne teoretické, pretože ródiová minca ako zákonné platidlo nie je známa — faktická prekážka tu predbieha právnu.

Prenesenie daňovej povinnosti rieši § 69, a tu je slovenská úprava nečakane relevantná. § 69 ods. 12 písm. a) prenáša daňovú povinnosť pri „dodaní kovového odpadu a kovového šrotu v tuzemsku" a sám tento pojem vymedzuje ako kovový odpad a šrot z výroby alebo z mechanického opracovania kovov a kovové predmety ďalej už nepoužiteľné pre zlomenie, rozrezanie, opotrebenie alebo z podobných dôvodov. Žiadne názvy kovov, žiadny číselný kód — takže šrot s obsahom kovov platinovej skupiny je touto normou zasiahnutý. Protiskúška, ktorá to potvrdzuje: § 69 ods. 12 písm. g) nomenklatúru naopak používa výslovne, keď hovorí o tovaroch patriacich do kapitoly 72 Spoločného colného sadzobníka a do položiek 7301, 7308 a 7314. Zákonodarca teda ku kódu siaha tam, kde ho chce — a pri šrote ho zámerne nepoužil.

Praktické hranice tohto ustanovenia treba povedať jasne. Prenesenie daňovej povinnosti predpokladá, že obe strany sú platiteľmi DPH so slovenskou identifikáciou, takže súkromnú osobu nemôže zasiahnuť. To isté platí pre § 69 ods. 10, ktorý sa vzťahuje na dodanie zlata vo forme suroviny alebo polotovaru s rýdzosťou 325 tisícin alebo vyššou — opäť len zlato, opäť slovom, nie kódom, ródium mimo —, a pre § 69 ods. 11 pri zdanenom investičnom zlate. A ešte jedna medzera, ktorú treba pomenovať: či je materiál s obsahom kovov platinovej skupiny, teda použité katalyzátory alebo zberné zmesi, kovovým odpadom a šrotom v zmysle § 69 ods. 12 písm. a), nie je doložené. Text normy na to pasuje, no rozhodnutie Finančnej správy SR, ktoré by kovy platinovej skupiny menovalo, sa nenašlo.

• ◆ Žiadne prirážky predajcov, žiadne minimálne objednávacie množstvá, žiadne bežné hmotnosti ródiových tehličiek. Z primárneho zdroja sa pre ródium zistiť nedali, a preto tu žiadne číslo nestojí. Doložené je len rozpätie rafinérií, a to je iný údaj než cena v drobnom predaji.
• ◆ Žiadne číslo pre hranicu, za ktorou sa súkromný obchod stáva podnikaním podľa § 6 zákona o dani z príjmov. To riziko existuje, ale nijaká doložiteľná hranica neexistuje — žiadny počet kusov, žiadna suma, žiadna frekvencia. Opisujeme to preto len kvalitatívne: pravidelné nákupy a predaje s cieľom dosahovať zisk môžu byť posúdené ako podnikanie, a vtedy padá celá konštrukcia oslobodenia. Kto takto uvažuje, nech sa poradí predtým, nie potom.
• ◆ Žiadne tvrdenie o nealokovaných kovových účtoch, sporiacich programoch a certifikátoch na drahé kovy. Pre Slovensko nie je doložené ich zaradenie v dani z príjmov; § 67 ods. 3 zákona o DPH ich síce v súvislosti so zlatom menuje, ale o dani z príjmov to nehovorí nič. Pre produkty na kovy platinovej skupiny platí tá neistota tým skôr.
• ◆ Žiadne rozhodnutie, ktoré by menovalo ródium. Toto je výhrada, ktorú berieme vážne a opakujeme ju: v žiadnej z 27 krajín tohto portálu neexistuje rozhodnutie ani záväzné stanovisko, ktoré by ródium, ruténium alebo irídium riešilo výslovne po mene. Na Slovensku to výsledok pri dani z príjmov nemení, pretože norma nemenuje žiadny kov; pri výklade pojmu „drahé kovy" v zákone o DPH to však znamená, že stojíme na čítaní, nie na rozhodnutí.
• ◆ Žiadne slovenské predpisy, formuláre, orgány ani sankcie k prechodu hranice s drahým kovom. Platí nariadenie (EÚ) 2018/1672 s oznamovacou povinnosťou od 10 000 eur pri prekročení vonkajšej hranice EÚ, ktoré okrem hotovosti zahŕňa zlaté mince s rýdzosťou najmenej 90 % a prúty, zlomky a nugety s rýdzosťou najmenej 99,5 % — striebro, platina ani paládium v jeho prílohe nestoja a ródium tiež nie. Slovenské vykonanie tej normy sa však neoverilo, a preto tu nestojí žiadny slovenský paragraf, žiadna pokuta a žiadna hmotnostná hranica v gramoch.
• ◆ Žiadne tvrdenie o kontraktoch na drahé kovy na slovenskej burze a žiadne tvrdenie o tom, koľko drahého kovu držia slovenské domácnosti. Ani jedno, ani druhé sa neoverilo.
• ◆ Žiadne slová ako „špekulačná lehota" alebo „po roku je to voľné". V slovenskom práve drahých kovov neexistujú, ani v mimochodom popretej podobe. Ročná lehota, ktorú poznajú nemecké texty, tu nemá žiadny účinok, a jednoročná lehota slovenského práva sa vzťahuje na cenné papiere regulovaného trhu.

• ◆ Hotovosť: 5 000 eur, medzi súkromnými osobami 15 000 eur. Zákon č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti v § 4 ods. 1 zakazuje platbu v hotovosti nad 5 000 eur a v § 4 ods. 2 nad 15 000 eur medzi fyzickými osobami nepodnikateľmi. Nákup u obchodníka teda spadá pod nižšiu hranicu. Sankcia zasahuje obe strany — podľa § 9 je to priestupok s pokutou do 10 000 eur pre fyzickú osobu a podľa § 10 správny delikt s pokutou do 150 000 eur pre podnikateľov a právnické osoby; príslušný je daňový úrad alebo colný úrad. Rozdelenie platby nepomáha: podľa § 6 ods. 2 sa hodnotou rozumie súčet, ak platby pochádzajú z jedného právneho vzťahu. A § 7 rozširuje zákaz aj na odovzdanie hotovosti v zahraničí, ak súvisí s plnením v tuzemsku a jedna zo strán má na Slovensku pobyt, sídlo alebo prevádzkarňu — nákup vo Viedni so slovenským pobytom je teda zasiahnutý. Porušenie pritom podľa § 5 nerobí samotný obchod neplatným; sankcia dopadá na osoby. Výnimky § 8 sa drahých kovov netýkajú.
• ◆ Identifikácia u obchodníka: od 10 000 eur, a to nezávisle od spôsobu platby. § 5 ods. 1 písm. m) zákona č. 297/2008 Z. z. robí z osoby oprávnenej obchodovať s drahými kovmi alebo uvádzať na trh výrobky z nich povinnú osobu, a to s doslovnou výnimkou: „to neplatí, ak je hodnota obchodu menej ako 10 000 eur". Rozhodujúca je teda hodnota obchodu, nie to, či sa platí v hotovosti — prevod aj platba kartou spúšťajú tie isté povinnosti. Delenie obchodu nepomáha, lebo norma výslovne spočítava viaceré na seba nadväzujúce obchody. Zahrnuté sú aj záložne. A dôležité spresnenie: „žiadna povinnosť preukazovať totožnosť zo zákona" nie je to isté ako „anonymný nákup". Obchodník môže byť dobrovoľne prísnejší, banka svoje kontroly robí tak či tak a hranica hotovosti platí nezávisle od toho.
• ◆ Pri nákupe na diaľku počítajte s viac než s občianskym preukazom. § 12 ods. 2 písm. a) toho istého zákona vyžaduje pri klientovi, ktorý nie je fyzicky prítomný, dodatočné opatrenia — ďalšie doklady a k tomu jednu z troch možností: potvrdenie banky, prvú platbu z účtu vedeného na klienta, alebo overenie totožnosti prostredníctvom inej povinnej osoby. To je dôvod, prečo slovenskí internetoví predajcovia pri väčších objednávkach žiadajú výpis z účtu. Dokladom totožnosti je podľa usmernenia finančnej spravodajskej jednotky občiansky preukaz, prípadne platný cestovný doklad; vodičský preukaz ani zbrojný preukaz dokladmi totožnosti nie sú, slúžia len ako doplňujúci podklad. A oznamovacia povinnosť pri neobvyklej obchodnej operácii zaväzuje obchodníka, nie zákazníka — zákazník vlastnú oznamovaciu povinnosť nemá.
• ◆ Puncovníctvo: ródium zákon nezahŕňa — a to nie je to isté ako oslobodenie. Zákon č. 94/2013 Z. z. síce v § 2 ródium medzi drahými kovmi menuje, no tovarom podliehajúcim puncovej kontrole sú podľa § 2 ods. 3 klenotnícke, bižutérne, medailérske a podobné výrobky zo zlatých, strieborných alebo platinových zliatin, zubné zliatiny, polotovary, zlomky a mince z drahých kovov vydávané Národnou bankou Slovenska; zákonné rýdzosti určuje § 4 iba pre zlato, striebro a platinu. Ródiová tehlička teda do pôsobnosti nespadá, a kto tvrdí, že je „od puncovania oslobodená", hovorí niečo iné, než čo zákon robí.
• ◆ Čo sa s tým dá urobiť prakticky: skúška rýdzosti a verejný register. Podľa § 29 ods. 1 zistí Puncový úrad Slovenskej republiky na požiadanie obsah drahého kovu v predložených výrobkoch, zliatinách, zlomkoch alebo vzorkách, ktoré puncovej kontrole nepodliehajú, a vydá o tom osvedčenie o skúške rýdzosti. Mechanizmus teda existuje práve pre to, čo zákon inak nezahŕňa; že by ho úrad niekedy použil na ródium, doložené nie je. A § 37 dáva kupujúcemu kontrolný krok, ktorý nič nestojí: úrad vedie register výrobcov a obchodníkov s drahými kovmi, ten má verejnú časť, „každý má právo nahliadnuť do verejnej časti registra", a úrad ju zverejňuje na svojej internetovej stránke — vrátane adries prevádzkarní a e-mailových adries a internetových stránok, prostredníctvom ktorých sa predáva. Otázka pred nákupom teda znie: stojí tento predajca s touto internetovou stránkou vo verejnej časti registra Puncového úradu SR?
• ◆ Výkup v hoteli a z pojazdnej predajne je zakázaný alebo oznamovaný. § 31 ods. 2 toho istého zákona dovoľuje obchodovať s výrobkami z drahých kovov aj mimo prevádzkarne a na internete, avšak „okrem obchodovania na prenosných predajných zariadeniach a v pojazdnej predajni", a výkup mimo prevádzkarne treba úradu písomne oznámiť najmenej tri dni vopred. To je konkrétna odpoveď na pozývanie na jednorazové výkupné akcie.
• ◆ Dedenie a darovanie: žiadna daň, a ani otázka hodnoty. Slovensko nemá daň z dedičstva ani daň z darovania — zákon SNR č. 318/1992 Zb. bol zrušený zákonom č. 554/2003 Z. z. s účinkom pre dedenie a darovanie od 1. januára 2004. Zákon o dani z príjmov to dopĺňa v § 3 ods. 2 písm. a): predmetom dane nie je príjem získaný darovaním alebo dedením hnuteľnej veci, okrem príjmu z nej plynúceho. A keďže neskorší predaj je podľa § 9 ods. 1 písm. c) oslobodený, nie je vôbec potrebné žiadne pravidlo pre určenie hodnoty dedeného kovu — a Slovensko ho ani nemá. Výnimku treba spomenúť: dar v súvislosti s činnosťou podľa § 5 alebo § 6, teda od zamestnávateľa či v rámci podnikania, je z tohto vyňatý a zdaniteľný.
• ◆ Fyzický drahý kov nie je finančný nástroj. Obchod s kovom nepodlieha dohľadu Národnej banky Slovenska a neexistuje pre neho žiadny systém ochrany investorov. To, že trh nie je regulovaný, nie je pre kupujúceho výhodou. Pri ródiu to zaváži dvojnásobne, pretože k tomu neexistuje ani úradná puncová značka, ani zoznam uznaných dodávateľov pre drobný predaj.
• ◆ Pri kúpe za denný kurz neexistuje právo na odstúpenie. Zákon č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa dáva v § 19 ods. 1 pri zmluvách na diaľku a mimo prevádzkových priestorov právo odstúpiť do 14 dní (§ 20), ale písm. b) z neho vyníma dodanie produktu, ktorého „cena závisí od pohybu cien na finančnom trhu" a ktorý obchodník nemôže ovplyvniť. Nákup ródia za denný kurz pod túto výnimku spadá. Pri tovare s pevnou cenou právo na odstúpenie zostáva a obchodník môže dobrovoľne poskytnúť viac. Dozor a podnety patria Slovenskej obchodnej inšpekcii.

Jeden kontrast na záver, ktorý slovenskú daňovú situáciu zasadzuje do mierky. Kremnica dostala podľa Pamiatkového úradu SR mincové privilégium v roku 1328 a prvé mince sa tam razili pravdepodobne v roku 1329; úrad opisuje mincovňu ako jeden z najstarších nepretržite vyrábajúcich podnikov nielen v Európe, ale aj vo svete. Krajina, ktorá razí zlato sedem storočí a ktorá dnes neberie z predaja investičného kovu ani cent dane z príjmov, pritom pre ródium nikdy nerazila mincu a ani ju raziť nemôže — pre tento kov žiadna štátna investičná minca na svete neexistuje. Daňová výhoda tu teda narazí na vecnú hranicu: oslobodenie platí, ale produktová ponuka, na ktorú by sa dalo uplatniť, je úzka.

Tento výklad nie je daňové poradenstvo. Opisuje stav textov a praxe v rozsahu, v akom sa dal overiť, a pomenúva miesta, kde sa overiť nedal. Pri pochybnostiach sa obráťte na Finančnú správu Slovenskej republiky, príslušný daňový úrad alebo na daňového poradcu — a pri väčších sumách radšej predtým, než obchod uzavriete.