Aktuálna cena irídia dnes s grafom

Fyzické irídium nesie základnú sadzbu 23 % podľa § 27 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.: „Základná sadzba dane na tovary a služby je 23 % zo základu dane.“ Platí od 1. januára 2025 (čl. VII zákona č. 278/2024 Z. z.). Znížené sadzby 19 % a 5 % podľa § 27 ods. 2 a 3 sa riadia prílohami č. 7 a 7a, a v tých prílohách nestojí žiadny drahý kov. Dve čísla, ktoré sa v slovenskom texte už nemajú objaviť: 20 % a 10 % — stará základná a stará znížená sadzba, zrušené od 1. januára 2025 a stále obiehajúce po väčšine príručiek na internete.

Oslobodenie stojí v § 67 toho istého zákona, ktorého ods. 1 vymedzuje investičné zlato ako „zlato vo forme prútu alebo tehly … ktoré má rýdzosť 995 tisícin a viac“ a ako „zlaté mince“ s rýdzosťou 900 tisícin a viac, razené po roku 1800. Slovo, na ktorom tá norma stojí, je zlato — žiadny číselný kód nomenklatúry, žiadny odkaz na skupinu kovov. Definícia je uzavretá, takže irídium nesie 23 % z plnej ceny, a rovnako pri dovoze z tretej krajiny, pretože § 67 ods. 3 oslobodzuje dovoz iba pri investičnom zlate. Nie je to slovenská zvláštnosť: články 344 až 346 smernice 2006/112/ES poznajú osobitnú úpravu takisto len pre zlato. Slovensko má pri zlate ešte jednu vrstvu, ktorá irídia nijako nedosahuje — podľa § 67 ods. 2 zverejňuje Národná banka Slovenska zoznam vyhovujúcich zlatých mincí a každoročne do 1. júla ich oznamuje Európskej komisii: dva paralelné spôsoby uznania, oba výlučne pre zlaté mince.

Zákon o dani z príjmov (zákon č. 595/2003 Z. z.) rieši predaj hnuteľnej veci v dvoch krokoch, a oba patria do textu. § 8 ods. 1 písm. c) zakladá druh príjmu: medzi ostatné príjmy patria „príjmy z predaja hnuteľných vecí“. A § 9 ods. 1 písm. c) ich hneď oslobodzuje: „Od dane je oslobodený príjem … z predaja hnuteľnej veci okrem príjmov z predaja hnuteľnej veci, ktorá bola zahrnutá do obchodného majetku, a to do piatich rokov od jej vyradenia z obchodného majetku; za hnuteľnú vec sa na účely tohto zákona nepovažuje cenný papier.“

Na presnosti tu záleží. Nie je to prípad, v ktorom by chýbal predmet dane: príjem je zákonom zachytený ako ostatný príjem a až potom z dane vyňatý. Je to teda skutočné oslobodenie — a ten rozdiel nie je akademický, pretože oslobodenie sa dá odňať jedinou vetou v konsolidačnom zákone, kým chýbajúci tatbestand by sa musel celý vytvoriť.

Pre irídium je rozhodujúce to, čo v tej norme nestojí. Výraz hnuteľná vec nemenuje žiadny kov ani číselný kód; jedinou výnimkou, ktorú norma pozná, je cenný papier. V celom slovenskom zákone o dani z príjmov nikde neexistuje definícia drahého kovu. Irídiová hubka a zlatá tehlička sa teda posudzujú totožne — presný opak toho, čo platí pri DPH, kde oslobodenie na slove „zlato“ stojí a irídium zostáva vonku. Dva zákony, dve logiky. Zákonodarca pritom v roku 2024 výslovne doplnil kryptoaktíva ako § 8 ods. 1 písm. t) a drahé kovy pri tej príležitosti nedoplnil — argument v prospech toho, že oslobodenie je zamýšľané, nie prehliadnutie. Argument zo systematiky, nie vyjadrenie úradu.

Praktické dôsledky sú štyri: žiadna lehota držby, žiadna suma oslobodenia ani hranica, žiadna povinnosť podať daňové priznanie — oslobodené príjmy sa doň neuvádzajú — a žiadne započítanie straty, pretože strata z predaja irídia nie je „nepreniesiteľná“, ale vôbec nie je daňovým prípadom. Majetková daň na drahý kov na Slovensku neexistuje, a daň z dedičstva ani z darovania Slovensko nemá od 1. januára 2004; dedené a darované irídium nie je podľa § 3 ods. 2 písm. a) ani predmetom dane z príjmov, s výnimkou daru v súvislosti so zamestnaním alebo podnikaním. Otázka nadobúdacej hodnoty sa tým rozpadá sama: keď je neskorší predaj oslobodený, je ľahostajné, akou hodnotou by sa dedený kov ocenil — Slovensko tu nijaké pravidlo oceňovania nepotrebuje a nemá ho.

Odkiaľ sa vzala legenda o päťročnej lehote

Tvrdenie, že pri drahých kovoch platí na Slovensku päťročná lehota držby, sa opakuje v nespočetných textoch — a je nesprávne. Päť rokov v § 9 ods. 1 písm. c) sa vzťahuje výlučne na veci, ktoré niekedy boli obchodným majetkom, a plynie od ich vyradenia z obchodného majetku, nie od kúpy. Kto kúpil ako súkromná osoba a predáva ako súkromná osoba, sa tej lehoty nikdy nedotkne. Druhým zdrojom legendy je jednoročná lehota z § 9 ods. 1 písm. k), ktorá však patrí cenným papierom prijatým na regulovaný trh, nie tehličke; a suma 500 eur z § 9 ods. 1 písm. i) platí len pre príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. d) až f), teda nie pre písm. c). Ak kov obchodným majetkom naozaj bol a predá sa v päťročnej lehote, zdaní sa podľa stupnice, ktorá sa od 1. januára 2026 rozšírila z dvoch na štyri pásma (§ 15): 19 % do 43 983,32 eura, 25 % do 60 349,21 eura, 30 % do 75 010,32 eura a 35 % nad touto sumou — všetky štyri sumy sú hodnoty pre rok 2026, pretože stupnica visí na platnom životnom minime k 1. januáru daňového roka. Staré dvojpásmové podanie „19 % a 25 %“ je od 1. januára 2026 nesprávne a stojí ešte takmer vo všetkých návodoch na internete.

Reťazec noriem je krátky a celý stojí v zákone č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení: § 10b ods. 1 písm. d) robí zárobkovou činnosťou aj „dosahovanie príjmu z ostatných príjmov podľa osobitného predpisu“, teda príjmov podľa § 8 zákona o dani z príjmov; § 13 ods. 7 určuje, že vymeriavací základ je „vo výške základu dane“ z takého príjmu; a § 12 ods. 1 písm. b) v spojení s prechodným § 38ezk dáva sadzbu 16 % od 1. januára 2026 do 31. decembra 2027 (8 % pre osoby so zdravotným postihnutím). Záver: oslobodený príjem nevytvára základ dane, a bez základu dane niet podľa § 13 ods. 7 ani vymeriavacieho základu, teda ani odvodu. Je to vyvodenie z troch noriem, nie vyjadrenie zdravotnej poisťovne — žiadnu necitujeme a žiadne potvrdenie netvrdíme.

Kde tých 16 % skutočne zaťaží, je najväčší kontrast celej slovenskej daňovej kapitoly: fyzický kov je hnuteľná vec a je oslobodený, kým podielový list, certifikát alebo akcia bane sú cenný papier, ktorý § 9 ods. 1 písm. c) z pojmu hnuteľnej veci výslovne vyníma — tie padajú pod § 8 ods. 1 písm. e), zdaňujú sa podľa stupnice a navyše k nim pribudne 16 % odvodu, zúčtovaného až v ročnom zúčtovaní poistného. Fyzicky nula, papierovo až 35 % plus 16 %.

Maržový režim podľa § 66 zákona č. 222/2004 Z. z., pri ktorom obchodník odvádza DPH len zo svojej marže, je pre drahé kovy zákonom vylúčený: § 66 ods. 1 písm. c) definuje použitý tovar ako hnuteľný hmotný majetok vhodný na ďalšie použitie, „iný ako umelecké diela, zberateľské predmety, starožitnosti, drahé kovy a drahé kamene“. Výluka je však postavená rodovým pojmom „drahé kovy“, a zákon o DPH ten pojem nedefinuje. Jedinou zákonnou definíciou v slovenskom práve je § 2 zákona č. 94/2013 Z. z. o puncovníctve a skúšaní drahých kovov, v znení od 1. júla 2024: „Drahým kovom sa rozumie zlato, striebro, platina, paládium, irídium, ródium, ruténium a osmium.“ Toto je jediné miesto v celom slovenskom práve, kde irídium stojí menované po mene — a je to najsilnejší národný bod, ktorý táto stránka má.

Prečo to na Slovensku váži viac než inde, má dva dôvody: § 66 ods. 1 písm. c) nevyžaduje žiadne predchádzajúce použitie, len vhodnosť na ďalšie použitie, takže celkom nová tehlička by inak podmienku splnila; a § 66 ods. 2 robí maržový režim pre obchodníka povinným, nie voliteľným tam, kde dopadá — na rozdiel od Nemecka, kde sa opisuje ako právo voľby. Jedna dvierka zostávajú otvorené: zberateľské predmety numizmatickej hodnoty podľa prílohy č. 5 a kódu 9705 00 00 maržovať možno, no či je moderný investičný kus numizmatický, rozhodnuté nie je, a zákonná platobná minca z irídia nie je známa. Opisujeme teda pravidlo, nie výsledok.

Že ten istý zákon irídium menuje, neznamená, že ho aj kontroluje. Puncovej kontrole podliehajú podľa § 2 ods. 3 výrobky zo zlatých, strieborných alebo platinových zliatin, zubné zliatiny, polotovary, zlomky a mince vydávané Národnou bankou Slovenska, a zákonné rýdzosti určuje § 4 iba pre zlato, striebro a platinu. Irídiová tehlička teda nenesie slovenskú puncovú značku — čo je iné tvrdenie než „je od puncovania oslobodená“. Čo existuje, je § 29 ods. 1: Puncový úrad SR na požiadanie zistí obsah drahého kovu v predmetoch, ktoré kontrole nepodliehajú, a vydá osvedčenie o skúške rýdzosti.

Mimo dane platia dve hranice, ktoré sa irídia dotýkajú ako každého iného kovu. Platba v hotovosti je podľa § 4 zákona č. 394/2012 Z. z. zakázaná nad 5 000 eur, medzi fyzickými osobami nepodnikateľmi nad 15 000 eur; sankcia zasahuje obe strany — fyzickú osobu do 10 000 eur, podnikateľa do 150 000 eur — a podľa § 7 platí zákaz aj pri hotovostnej úhrade v zahraničí, ak súvisí s plnením na Slovensku, takže nákup vo Viedni so slovenským pobytom je ním krytý; samotná kúpa zostáva podľa § 5 platná, sankcia je osobná. Druhá hranica: od hodnoty obchodu 10 000 eur musí obchodník s drahými kovmi zákazníka identifikovať podľa § 5 ods. 1 písm. m) zákona č. 297/2008 Z. z. Tá hranica sa viaže na hodnotu obchodu, nie na platbu v hotovosti — prevod ani karta ju teda neobchádzajú, rozdelenie obchodu na nadväzujúce časti nepomôže, a povinnosť patrí obchodníkovi, nie zákazníkovi. Pod touto hranicou obchodníka zákon neviaže, čo ale neznamená, že kúpa je anonymná: pýtať sa môže dobrovoľne a banka kontroluje nezávisle.

Výhrada na záver, a patrí k veci: v žiadnej z 27 krajín tohto portálu neexistuje rozhodnutie, záväzné stanovisko ani judikatúra, ktorá by irídium riešila po mene. Pri dani z príjmov to na Slovensku na výsledku nič nemení, lebo norma nemenuje žiadny kov a oslobodenie dopadá na každú hnuteľnú vec. Pri pojme „drahé kovy“ v zákone o DPH to znamená, že stojíme na čítaní, nie na rozhodnutí — a práve tam Slovensko ponúka viac než väčšina ostatných krajín, pretože irídium je v slovenskom práve menované. Tento výklad nie je daňové poradenstvo; pri pochybnostiach sa obráťte na Finančnú správu Slovenskej republiky alebo na daňového poradcu.