Magnetická váha / Sklzový test
Tiež: Sklzový test, Lenzov test, Test diamagnetizmu
Magnetická váha využíva Lenzov efekt špecifických diamagnetických hodnôt drahých kovov na odlíšenie pravých zlatých a strieborných tehličiek alebo mincí od magnetických falzifikátov.
Magnetická váha – nazývaná aj sklzový test alebo Lenzov test – je nedeštruktívna metóda overovania pravosti drahých kovov, ktorá je založená na fyzikálnom princípe Lenzovho zákona. Keď sa silný neodýmový permanentný magnet vedie šikmo nad pravou zlatou mincou alebo zlatou tehličkou (alebo naopak, kov sa pohybuje popri magnete), diamagnetický kov indukuje protipôsobiacu vírivú brzdu – kus sa cíteľne zastavuje pomalšie, než by sa očakávalo, alebo zavesený magnet uhýba.
Fyzikálny princíp
Ušľachtilé kovy ako zlato a striebro sú diamagnetické: magnety ich minimálne odpudzujú a pri prechode magnetickým poľom vytvárajú merateľné vírivé prúdy (Lenzov efekt). Feromagnetické alebo paramagnetické materiály používané na falzifikáty (napr. volfrám, olovo, zliatiny meď-zinok) sa správajú zásadne odlišne – buď sú priťahované, alebo je vírivá brzda výrazne slabšia.
Brzdiaca sila vírivého prúdu ∝ σ · B² · v · V
σ = elektrická vodivosť (S/m)
B = hustota magnetického toku (T)
v = relatívna rýchlosť (m/s)
V = objem vzorky (m³)
Brzdiaca sila teda závisí od vodivosti, intenzity magnetického poľa a objemu vzorky – čo sú materiálovo špecifické veličiny, ktoré falšovatelia dokážu simultánne napodobniť len ťažko.
Priebeh sklzového testu
- Zostavenie: Potrebná je šikmá rampa (cca 45°) z nemagnetického materiálu (drevo, akryl) a silný neodýmový magnet (min. N42).
- Vytvorenie referencie: Overenú originálnu mincu (napr. Krugerrand alebo Viedenský filharmonik) necháme skĺznuť po rampe a odmeriame čas.
- Vloženie skúšaného kusu: Podozrivú mincu alebo tehličku otestujeme za rovnakých podmienok.
- Vyhodnotenie: Výrazne rýchlejší sklz alebo priťahovanie k magnetu poukazuje na falzifikát; rovnomerné spomalenie svedčí o pravom drahom kove.
Obmedzenia metódy
Magnetická váha nie je všeliek. Volfrámové falzifikáty s pozlátením majú takmer identickú hustotu ako pravé zlato (19,25 vs. 19,32 g/cm³) – a keďže volfrám je slabo paramagnetický, vírivá brzda pri sklzovom teste je podobne nízka ako pri pravom zlate. Samotný sklzový test tu nedokáže spoľahlivo rozlíšiť. Pre presvedčivé výsledky by sa preto mal vždy kombinovať so stanovením hustoty podľa Archimeda a röntgenovou fluorescenčnou analýzou. Rovnako je vhodná kontrola hmotnosti a rozmerov cez kontrolu hmotnosti mince.
Stručne zhrnuté
Sklzový test je rýchly a lacný prvý vstup do overovania pravosti drahých kovov, ktorý spoľahlivo odhalí feromagnetické falzifikáty – na kvalitné volfrámové imitácie sú však potrebné doplnkové metódy ako meranie hustoty alebo ultrazvuk.